Translated Title: Peryferie w obrębie jednego języka: wyzwania tłumaczenia baśni napisanych w dialekcie na standardowy język słowacki / Periféria v rámci jedného jazyka. Výzvy prekladu nárečových rozprávok do spisovnej slovenčiny. Author Name: Miroslava Gavurová, University of Prešov, mgskola@gmail.com. Language: English. Issue: 10 (1)/2020. Page Range: 113-129. Kľúčové slova: intralingválny prevod, dialekt, rozprávka, periféria, identita komunity, kultúrne dedičstvo komunity. Słowa kluczowe: tłumaczenie wewnątrzjęzykowe, dialekt, baśnie, peryferie, tożsamość społeczności, dziedzictwo kulturowe społeczności.

Streszczenie: W artykule opisano wyzwania tłumaczenia wewnątrzjęzykowego — z dialektu peryferyjnego na urzędowy, standardowy język słowacki — na przykładzie tłumaczenia baśni z regionu Szarysz, zachowanych w wiosce Fintice. Baśnie te, zatytułowane Zazračni dzvonček — Zázračný zvonček, ukazały się nakładem wydawnictwa FACE w 2018 roku w formie dwujęzycznej (z tłumaczeniem na język słowacki). W pierwszej części artykułu wyszczególniono peryferyjne aspekty analizowanego tekstu i podkreślono potrzebę wydawania zapomnianych utworów literackich dla podtrzymania tożsamości społeczności i jej dziedzictwa kulturowego. W drugiej części artykułu zawarto analizę przekładu, wskazując różnice między oryginałem a translacją na poziomie morfosyntaktycznym i leksykalnym oraz różnice w stopniu ekspresji.

Resumé: Štúdia sa zameriava na prekladateľské výzvy intralingválneho prevodu medzi periférnou varietou — dialektom — a spisovnou slovenčinou. Materiálom na preklad i prekladovú analýzu boli unikátne šarišské rozprávky, zachované v obci Fintice, publikované nedávno v šarišsko-slovenskej edícii pod názvom Zazračni dzvonček — Zázračný zvonček (FACE 2018). V prvej časti sa autorka sústreďuje na periférne aspekty analyzovaného textu a zdôrazňuje dôležitosť zachovania takýchto zabudnutých literárnych prejavov pre identitu komunity a pre zachovanie kultúrneho dedičstva komunity. Druhá časť štúdie pozostáva z translatologickej analýzy, ktorá pomenúva rozdiely medzi dvoma varietami, ktoré sa objavujú najmä na morfo-syntaktickej a lexikálnej rovine, ako aj v stupni expresivity výrazu. Pomenované špecifiká robia z periférneho nárečového textu jedinečný odraz mimojazykovej skutočnosti, ktorý sa oplatí zachovať.

Translated Title: O najstarších poľských prekladoch slovenskej literatúry / About the Oldest Polish Translations of Slovak Literature. Author Name: Lucyna Spyrka, Uniwersytet Śląski, Instytut Filologii Słowiańskiej, lucyna.spyrka@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 9 (1)/2018. Page Range: 183-200. Key words: translation, history, Slovak literature, Polish literature, translator. Kľúčové slová: preklad, dejiny, slovenská literatúra, poľská literatúra, prekladateľpreklad, dejiny, slovenská literatúra, poľská literatúra, prekladateľ.

Résumé: Štúdia vychádza z navrhnutého J. Jarniewiczom členenia postoja prekladateľov na zákonodarcov a veľvyslancov. Poľské preklady slovenskej literatúry spravidla existujú v úlohe zástupcu pôvodnej literatúry a kultúry. Okolnosti súvisiace so vznikom alebo zverejnením najstaršich poľských prekladov tejto literatúry: ľudovej piesne, ktorá je časťou románu J. Rostworowského Zamek na Czorsztynie, románu J. Kalinčiaka Reštavrácia v preklade P. Stalmacha a drámy J. Gregora Tajovského Matka preloženej F. Gwiżdżom ukazujú, že motívy, ktorými sa riadili títo prekladatelia, azda neboli spojené iba s pocitom misie a túžbou byť veľvyslancom preloženého diela, autora a pôvodnej literatúry.

Summary: The article refers to J. Jarniewicz’s concept of two types of translator’s attitude: legislator and ambassador. Polish translations of Slovak literature generally exist as a representative of the original literature and culture. Circumstances of creating and publication of the oldest Polish translations of this literature: a folk song, part of J. Rostworowski’s  novel  Zamek  na  Czorsztynie,  a  novel  by  J.  Kalinčiak  Reštavrácia  translated  by P. Stalmach and a drama Matka by J. Gregor Tajovský translated by F. Gwiżdż, shows the motives behind these translators probably were not necessarily associated only with the  mission  and  with  the  desire  to  be  an  ambassador  of  a  translated  work,  author  and  primary literature. 

Translated Title: Slovenská próza naturizmu v poľských prekladoch — stratégie výberu a prekladu v meniacej sa kultúrnej perspektíve druhej polovice dvadsiateho storočia / Slovak Naturalist Prose in Polish Translations — Strategies for Selection and Translation in the Changing Cultural Perspective of the Second Half of the Twentieth Century. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 9 (1)/2018. Page Range: 201-226. Kľúčové slova: literárny preklad, slovenská próza naturizmu, slovenská literatúra v poľskom preklade. Key words: literary translation, Slovak naturalist prose, Slovak literature in Polish translation.

Resumé: Autorka príspevku analyzuje poľské preklady slovenskej prózy naturizmu, ktorý je v primárnom horizonte veľmi zaujímavým fenoménom a najčastejšie sa prekladá do poľštiny. Autorka sa zameriava na reprezentatívne preklady, stratégie výberu textov na preklad a stratégie prekladania naturizmu v meniacej sa kultúrnej perspektíve druhej polovice 20. storočia. Historická a kultúrna situácia, historická vzdialenosť medzi originálmi a ich prekladmi má najväčší vplyv na výber textov, ale aj na stratégie, ktoré si prekladatelia vyberajú počas procesu prekladu. Z hľadiska kultúry a literatúry sa v Poľsku v roku 1956 objavila slovenská próza naturizmu vo veľmi širokom zastúpení, ale neovplyvnila príjemcov a nemala možnosť ovplyvniť vývoj prijímajúcej literatúry. Autorka článku sa snaží odpovedať na otázku, aké boli toho príčiny.

Summary: The author of the article analyses Polish translations of the Slovak naturalist prose which is a very interesting phenomenon at the primary horizon and appears to be the most frequently translated into Polish. The author concentrates on the representative translations, strategies of selection and strategies of translation of the naturalism in the changing cultural perspective of the second half of the twentieth century. Historical and cultural situation, historical distance between the originals and their translations has the biggest influence for the selection of the texts but also for the strategies which translators choose during the process of translation. In the perspective of cultural and literature turn in Poland in 1956, Slovak naturalist prose had the chance to appear in the second horizon but it did not affect recipients and did not have the possibility to impact the development of the receiving literature. The author of the article tries to explain the reasons for that.

Translated Title: Slovenská súčasná literatúra v poľskom prijímajúcom horizonte v 2016 roku / Slovak Contemporary Literature in the Polish Horizon of Reception in the Year 2016. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 8 (2)/2017. Page Range: 141-156. Kľúčové slova: Slovenská literatúra v poľských prekladoch, literárny preklad, Monika Kompaníková, Maroš Krajňak, Silvester Lavrík, Radovan Brenkus, združenie žien Aspekt, Klub slovenských prozaičiek Femina. Key words: Slovak literature in Polish Translations, Literary Translation, Monika Kompaníková, Maroš Krajňak, Silvester Lavrík, Radovan Brenkus, Association of Women Writters Aspekt, Club Femina.

Resumé: Autorka príspevku charakterizuje slovenskú literatúru preloženú do poľštiny v 2016 roku. Podrobne analyzuje preklady románov Piata loď Moniky Kompaníkovej (v poľskej verzií Piąta łódź), Informácia Maroša Krajňaka (v poľskom preklade Informacja) a Zu Silvestra Lavríka (v preklade Zu), a taktiež preklady vydavateľstva Abilion antológii slovenskej literatúry Portrety z bliska a Tu i teraz v edičnej príprave Marty Pelinko, v ktorých sa nachádzajú texty Radovana Brenkusa, Ľudovíta Petrašky, Petera Karpinského, Martina Vlado a spisovateliek združenia žien Aspekt a Klubu slovenských prozaičiek Femina, medzi inými Márie Bátorovej, Jany Bodnárovej, Etely Farkašovej, Jany Juráňovej, Heleny Dvořákovej, Rút Lichnerovej, Evy Maliti Fraňovej. Autorku príspevku zaujíma prijate slovenskej súčasnej literatúry v sekundárnom (prijímajúcom) horizonte.

Summary: The author of the paper characterizes Slovak literature translated into Polish in 2016. She analyzes in detail the translations of Slovak prose Piata loď by Monika Kompaníkova (in the Polish version Piąta łódź), Informácia by Maroš Krajňák (Informacja) and Zu by Silvster lavrík (Zu). She also interprets Polish translations of Slovak prose in anthologies Portrety z bliska and Tu i teraz, which include the prose of Radovan Brenkus, Ľudovít Petraško, Peter Karpinský, Martin Vlado and women writers from the associations Aspekt and Femina, among others, Mária Bátorová, Jana Bodnárová, Etela Farkašová, Jana Juráňová, Helena Dvořáková, Rúth Lichnerová, Eva Maliti Fraňová. The author of the paper is interested in reception of Slovak contemporary literature in the secondary horizon.

Translated Title: O słowackich przekładach Wisławy Szymborskiej / On Slovak Translations of Wisława Szymborska’s Poems. Author Name: Zuzana Obertová, Univerzita Komenskeho v Bratislave, Filozoficka fakulta, Katedra slovanskych filologii, zuzana.pojezdalova@gmail.com. Language: Slovak. Issue: 8 (2)/2017. Page Range: 159-178. Słowa klucze: Wisława Szymborska, przekład literacki, seria translatorska, interpretacja, poezja. Key words: Wisława Szymborska, literary translation, retranslation, interpretation, poem.

Streszczenie: Artykuł poświęcony jest słowackim przekładom poezji Wisławy Szymborskiej, która w roku 1996 została nagrodzona Nagrodą Nobla. 20 lat później w języku słowackim ukazały się dwa zbiory polskiej poetki. Autorka artykułu podsumowuje wszystkie przekłady poezji Wisławy Szymborskiej, które zostały wydane na Słowacji w postaci książkowej lub w czasopismach od roku 1952, czyli od debiutu poetki. Wiele z wierszy zostało przełożonych na język słowacki kilkakrotnie, w artykule poświęcono więc szczególną uwagę fenomenowi serii translatorskiej. Autorka analizuje i porównuje przekłady w serii trzech różnych wierszy poetki.

Abstract: This paper deals with the Slovak translations of poems by Wisława Szymborska who was awarded Nobel Prize in 1996. Twenty years later two collection of her poems were published in the Slovak language. The author of this paper summarized all translations of W. Szymborska’s poems into the Slovak language which have been published in literature magazines as well as books since 1952, the year of the poet’s debut. Since some poems were translated more than once by different translators, the phenomenon of retranslation is also discussed. Various translations of three poems are compared and analyzed in the paper as well.

Translated Title: Intenzifikácia obsahu v paratextoch prózy Pavla Rankova / The Intensity in Paratexts of Pavol Rankov’s Prose. Author Name: Sylwia Sojda, Uniwersytet Śląski, sylwia.sojda@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 8 (1)/2017. Page Range: 141-158. Kľúčové slová: intenzifikácia, intenzifikátor, recenzia,príslovka, modifikátor, stupňovanie, slovenský jazyk. Key words: intensity, review, intensifiers, adverbs, modifiers, gradation, Slovak language.

Résumé: Príspevok sa zameriava na lingvistickú kategóriu intenzívností v recenziách prozy Pavla Rankova v Poľsku a na Slovensku. Recenzia, ako forma sprevádzajúci hlavný text, je považovaná za paratext. Jazyková kategória intenzity môže byť vyjadrená v texte s rôznymi jazykovými prostriedkami: slovotvornými, morfologickými, lexikálnymi a štylistickými, ktoré boli citované a analyzované v štúdii.
Intenzifikácia obsahu je upútaním pozorností odoberateľa na určenú časť frázy, čo je možné získať pomocou rozličných prostriedkov. Sú medzi nimi prostriedky intenzifikácie (v širsšom zmysle) a fungovanie intenzifikátorov (v užšom zmysle). Pre uvedenú analýzu je metodologicky dôležité vyčleniť osobitný druh intenzifikátorov, ktorý je v poľskej klasifikácii považovaný za nový slovný druh. intenzifikátor (zosilňovač) je modifikátorom, ktorý mení význam lexikalnej jednotky tým, že jej pridáva moc, silu na rozdiel od prostriedkov intenzifikácie, ktorými sú slovotvorné, morfologické, lexikálne, frazeologické, syntaktické a štylistické javy. V slovenskej lingvistike sa intenzifikácia vlastností (prídavných mien) z hľadiska expresívnosti javi, popri deminutívnosti, ako jedná z najvýraznejších a najdiferencovanejších onomaziologických kategórií.

Summary: The article concerns the issue of intensification in Polish and Slovak reviews of Pavol Rankov’s prose. The review, as a form accompanying the main text, is treated as paratext. The linguistic category of intensification can be expressed in the text by the variety of linguistic means: derivational, morphological, lexical, and stylistic. These structures, with the collateral “intensifiers”, were cited and analysed in this study.
The main role of intensification is to attract the language users’ attention to the part of a phrase. It can be obtained by a variety of linguistic means. There should be a distinction between exponents of intensity (in context) and the function of intensifiers (in narrow view). That is why there is an important methodological new proposal to isolate intensifiers as the other part of speech in the contemporary Polish. intensifier is a modifier, which converts the meaning of another lexical unit by giving it more power, force, in contrast to the (wider) exponent of intensity, which can be a derivational, morphological, lexical, phraseological or syntactic and stylistic phenomenon. in the Slovak linguistics, the intensification of properties (for adjectives) is next to deminutiveness, one of the clearest and most diversified, according to expressiveness, onomasiological categories.

Translated Title: The bibliography of translations of Slovak literature in Poland in the year 2015. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish, Slovak. Issue: 7 (2)/2016. Page Range: 127-130. Key words: Slovak literature in Poland.

Translated Title: Komentár k Bibliografii prekladov slovenskéj literatúry v Poľsku v 2015 roku / A commentary on the Bibliography of Slovak literary translations in Poland in 2015. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 7 (2)/2016. Page Range: 131-144. Kľúčové slova:  slovenská literatúra, slovenská literatúra v Poľsku, preklad, umelecký preklad, Pavol Rankov, Peter Krištúfek, Maroš Krajňak, Jana Beňová, Radovan Brenkus, Pavol Hudák. Key words:  Slovak literature, Slovak literature in Poland, translation, literary translation, Pavol Rankov, Peter Krištúfek, Maroš Krajňak, Jana Beňova, Radovan Brenkus, Pavol Hudák.

Resumé: Autor článku skúma najnovšie preklady slovenskej literatúry v Poľsku v roku 2015. Medzi veľmi dobrých a známych slovenských autorov, ktorých preklady boli nedávno publikované, patria súčasní a moderní predstavitelia mladej generácie (Pavol Rankov, Peter Krištúfek, Maroš Krajňak, Jana Beňová) a staršej generácie (Pavel Vilikovský, Daniela Kapitáňová). Ich knihy boli veľmi dobre prijaté poľskými príjemcami a to vedie k tomu, že slovenská literatúra v Poľsku je čítaná s rastúcim záujmom. Tento článok berie do úvahy aj poľské preklady slovenskej poézie. Z prieskumu vyplýva neustále znižovanie počtu prekladov tohto druhu literatúry. V roku 2015 boli publikované len tri malé antológie poézie. Týmto spôsobom slovenskú poéziu zastupuje niekoľko menej známych miestnych básnikov (Radovan Brenkus a Pavol Hudák).

Summary: The author of the article considers the latest translations of Slovak literature in Poland in 2015. Among very well -known and valued Slovak authors whose translations have been published recently are contemporary and modern authors of the younger generation (Pavol Rankov, Peter Krištúfek, Maroš Krajňak, Jana Beňova) and the older generation (Pavel Vilikovský, Daniela Kapitaňová). Their books were very well received by Polish recipients and it occurs that Slovak literature in Poland is read with steadily growing interest. The article concerns  Polish translations of Slovak poetry as well. The survey shows a decreasing number of translations of this kind of literature. In 2015 only three small anthologies of poetry were published. In this way, Slovak poetry was represented by a few local poets (Radovan Brenkus and Pavol Hudák). 

Translated Title: The bibliography of translations of Polish literature in Slovakia in the year 2014. Author Name: Zuzana Pojezdalova, Univerzita Komenskeho v Bratislave, Filozoficka fakulta, Katedra slovanskych filologii, zuzana.pojezdalova@gmail.com. Language: Polish, Slovakian. Issue: 7 (2)/2016. Page Range: 145-147. Key words: Polish literature in Slovakia.

Translated Title: Prekladatelia poľskej literatúry vo svetle Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia / Translators of Polish Literature as reflected in the Dictionary of Slovak Literary Translators of the 20th Century. Author Name: Zuzana Pojezdalova, Univerzita Komenskeho v Bratislave, Filozoficka fakulta, Katedra slovanskych filologii, zuzana.pojezdalova@gmail.com. Language: Polish. Issue: 7 (2)/2016. Page Range: 149-158. Kľúčové slová:  slovník, slovenskí prekladatelia, umelecký preklad, Karol Chmel. Key words: dictionary, Slovak translators, literary translation, Karol Chmel.

Resumé: V článku autorka predstavuje Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia, ktorého prvý zväzok vyšiel v roku 2015 vo vydavateľstve Veda. Autorka opisuje jeho štruktúru aj obsah a pozornosť upriamuje na prekladateľov poľskej literatúry. Vyberá siedmich prekladateľov, ktorí sa najviac venovali prekladu z poľského jazyka, a predstavuje ich profil — štúdium, jazykové vzdelanie, povolanie. Uvádza recenzie literárnych kritikov, definuje ich poetiku. Najviac priestoru venuje Karolovi Chmelovi, ktorý od 90. rokov minulého storočia zaujíma popredné miesto v preklade poľskej literatúry.

Abstract: The author of this paper introduces the Dictionary of Slovak Literary Translators of the 20th Century of which Veda Publishing House published the first volume in 2015. The paper deals with the structure and contents of the dictionary and it focuses on the translators of Polish literature. The author explores seven translators who predominantly work on translations from the Polish language and she introduces their profiles — from the point of view of study, language education and profession. She also pays attention to literary critics’ reviews and defines their poetics as well. She concentrates primarily on Karol Chmel, who is one of the best -known translators of Polish literature in Slovakia, and who occupies the leading position in this field. 

Translated Title: Lubomír Feldek’s concept of translation in the context of the Slovak translatological thoughts. Author Name: Lucyna Spyrka, Uniwersytet Śląski, Instytut Filologii Słowiańskiej, lucyna.spyrka@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 7 (1)/2016. Page Range: 64-77. Key words: the theory of translation, Slovak translatology, Ľubomír Feldek, history of translation. Kľúčové slová: teória prekladu, slovenské myslenie o preklade, Ľubomír Feldek, dejiny prekladu

Résumé: V Poľsku slovenské myslenie o preklade je spájané predovšetkým s koncepciou Antona Popoviča a jeho školou prekladu. Článok načrtáva dejiny vývoja umeleckého prekladu a myslenia o preklade na Slovensku a následne popisuje zakladajúcu sa na praktických skúsenostiach koncepciu prekladateľa a kritika prekladu, básnika Ľubomíra Feldeka. Feldek takisto ako Popovič, považoval preklad za formu komunikácie. Podčiarkoval nasmerovanie na otázky recepcie. Svoje názory uviedol v knihe Z reči do reči (1977), ktorá sa stretla s veľkým záujmom medzi slovenskými bádateľmi a teoretikmi prekladu. Článok uvádza polemické a kritické ohlasy ako aj akceptujúce a chváliace reakcie, ktoré odzneli vo chvíli uverejnenia Feldekovej knihy, a neskoršie komentáre až k najnovším, ktoré mapujú miesto názorov básnika — prekladateľa v slovenskej translatológii.

Summary: In Poland, Slovak translatological thought is mainly associated with the concepts of Anton Popovič and his school of translation. The article presents an overview of the history of the development of translation and translation studies in Slovakia, and then discusses the poet Lubomír Feldek’s concept based on his practical experiences as an interpreter and critic of translation. Feldek, like Popovič treats translation as a form of communication, emphasizing a focus on the issues of reception. He presented his conception in the book Z reči do reči (1977), which was met with great interest by Slovak theoreticians of translation. The article presents the polemical and critical opinions and acceptance and praise which were formulated at the time of the publication of the Feldek’s book, and the comments subsequent to the most recent controversy, which document the place of the views of the poet — translator in Slovak translatology.

Translated Title: The translation of poetry in Slovakia after 1945. Author Name: Anna Valcerová, Prešovská univerzita, Filozofická fakulta, avalcerova@gmail.com. Language: Slovak, Polish. Issue: 7 (1)/2016. Page Range: 78-113. Key words: modernization, exotization, creolization, naturalization, Slovak translation theory of poetry. Kľúčové slova: modernizácia, exotizácia, kreolizácia, naturalizácia, Slovenská škola básnického prekladu

Resumé: Termíny naturalizácia, exotizácia, modernizácia, historizácia a kreolizácia použil Anton Popovič v tzv. Holmesovom kríži v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Odvtedy sa bez nich slovenská teória prekladu nezaobišla. Podrobnejšie ich rozpracoval aj J. Vilikovský. Po ekvivalencii a posunoch patria k najfrekventovanejším pojmom teórie a kritiky prekladu u nás. Možno ich využiť aj pri koncipovaní dejín prekladu na Slovensku v 20. storočí ako nosné. Pri striedaní jednotlivých období v preklade u nás vystupuje vždy niektorá z týchto tendencií ako dominantná. Po dominancii naturalizujúcich tendencií v päťdesiatych rokoch, keď dominujú preklady klasiky, sa objavuje prevaha aktualizačných prekladov, uvádzaná Feldekovým manifestačným vystúpením v Mladej tvorbe koncom päťdesiatych rokov, pokračuje v priebehu šesťdesiatych rokov 20. storočia s dominanciou modernej literatúry. Toto striedanie dominantných tendencií nie je mechanické, no uplatňuje sa aj v spätnom pohľade. V období realizmu dominujú naturalizačné tendencie (Kukučín, Hviezdoslav), v období Moderny exotizačné (Roy, Krasko), no už v medzivojnovom období sa exotizácia strieda s naturalizáciou (Jesenský, Jesenská, Rázusová‑Martáková) a J. Felix tieto preklady vyzdvihuje, aj keď vo vzťahu k archaizácii a modernizácii je za tzv. vivifikáciu, prispôsobenie prekladu dobe, v ktorej preklad vznikol, jej čitateľovi. Popri naturalizujúcich prekladoch nadrealisti v období druhej svetovej vojny a tesne pred ňou uprednostňujú modernizáciu a exotizáciu v preklade a premosťujú tak obdobie naturalizácie v päťdesiatych rokoch do šesťdesiatych rokov, keď sa zbližujú s nastupujúcou generáciou konkretistov. Po roku 1968 zase modernizácia mechanicky neustupuje do úzadia, vrcholné preklady sú stále modernizujúce či aktualizačné. Po roku 1989 nastáva postupne po vlne exotizácie, najmä amerikanizácie (krátko po prevrate) vo vrcholných, najmä básnických, prekladoch k umierňovaniu modernizujúcej a exotizujúcej metódy, k tomu, čo nazýval Felix vivifikáciou na časovej osi a Popovič kreolizáciou, miešaním kultúr. Hovoríme o umiernenej, či klasicizujúcej prekladateľskej metóde, preklad si plní svoje základné poslanie, približuje sa štýlu prekladaného autora.

Summary: After the clear dominance of naturalizing tendencies in the 1950s, when classic translations were preponderant, a predominance of up‑dated translations appeared. This was introduced by Feldek’s manifestation appearance in Mladá tvorba at the end of the 1950s and throughout the 1960s by the dominance of modern literature. This alternation of dominant tendencies is by no means mechanical, but it is also applicable in hindsight. Whereas in the period of Realism, naturalization tendencies (Kukučín, Hviezdoslav) seem dominant, the period of Modernism foregrounds those of exotization (Roy, Krasko). However, in the inter‑war period, exotization took turns with naturalization (Jesenský, Jesenská, Rázusová‑Martáková). J. Felix praises these translations although with respect to historization and modernization he is in favor of so‑called ‘vivification’, i.e. adapting translation to the epoch in which it originated, as well as the reader. Furthermore, Surrealists in the period of the Second World War and shortly before it seem to prefer modernization and exotization besides naturalizing translations. Thus, they bridge the period of naturalization from the 1950s to the 1960s when they became closer with the starting generation of Concretists. Again, after 1968 modernization was not pushed to the background mechanically; prime translations are still being modernized or up‑dated. After 1989, gradually after a wave of exotization, especially Americanization (shortly after the Revolution), attenuation of the modernizing and exoticizing methods in supreme translations, those of poems, in particular, may be observed, in contrast to what was referred to by Felix as vivification on a temporal axis and creolization, i.e. mixing of cultures, by Popovič. This is called an attenuated or classicist translation method; translation fulfils its basic role, it approximates to the style of a translated author and is at his service.

Translated Title: Danuta Abrahamowicz’s school of translation. Author Name: Marta Buczek, Uniwersytet Śląski, Instytut Filologii Słowiańskiej, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 7 (1)/2016. Page Range: 201-219. Key words: translation, Slovak literature in Polish translation, Danuta Abrahamowicz, Polish literature in Slovakia, Polish and Slovak literary contacts. Kľúčové slova: literárny preklad, slovenská literatúra v poľskom preklade, Danuta Abrahamowicz, poľská literatúra na Slovensku, poľské a slovenské literárne kontakty.

Resumé: Autora príspevku sa zameriava na konkrétnu školu prekladu, ktorej základy formulovala v slovakistickom prostredí druhej polovice 20. storočia známa poľská prekladateľka slovenskej literatúry Danuta Abrahamowicz. V príspevku sa definujú všetky aspekty prekladateľskej činností Abrahamowicz. Výskumy v rámci literárnej vedy, kritická, publikačná, redakčná a prekladateľská činnosť, všetky tieto vystúpenia ukazujú jej metódu vnímania prekladu a zdôrazňujú spôsoby, ktorými Abrahamowicz ho implementuje v novy horizont príjmu, aby sa stal faktom prijímajúcej kultúry.

Summary: The author of the article focuses on the specific school of translation formulated by the well‑known Polish translator of Slovak literature, Danuta Abrahamowicz in the Slovak environment of the second half of the 20th century. The article defines all aspects of Abrahamowicz’s translatological activities. Her literary studies, critical, publishing, editorial and translation activity are examined in the article and finally, the article shows the ways in which Abrahamowicz perceived translation and the various ways of implementing it in a new horizon of reception to become a fact of the target culture.

Translated Title: The Picture of Polish Literature in Slovakia through Jozef Marušiak’s Translations. Author Name: Zuzana Pojezdalová, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra slovanských filológií, zuzana.pojezdalova@gmail.com. Language: Polish. Issue: 7 (1)/2016. Page Range: 220-235. Key words: Jozef Marušiak, Polish literature in Slovak language, literary translation, translator, reception of translation. Kľúčové slová: Jozef Marušiak, poľská literatúra v slovenčine, literárny preklad, prekladateľ, recepcia prekladu.

Resumé: V článku sa autorka venuje prekladateľskej činnosti Jozefa Marušiaka a jej recepcii na Slovensku. Prezentuje výber jeho prekladov z poľštiny do slovenčiny, ktoré najviac prispeli k formovaniu obrazu poľskej literatúry na Slovensku. Autorka poukazuje na konkrétne prekladateľské postupy a stratégie, a tiež na kultúrny a literárny dialóg, ku ktorému jednotlivé preklady viedli. Článok zároveň prestavuje prierez Marušiakovou prekladovou tvorbou od jej začiatku až po súčasnosť. Snaží sa tak vystihnúť, akým spôsobom výber diel a preklady jednej osobnosti vedú k obohateniu prijímajúcej literatury.

Summary: The paper deals with Jozef Marušiak’s translations and their reception in Slovakia. The author presents a selection of his translations from Polish into the Slovak language, which has mostly formed the picture of Polish literature in Slovakia. The author points out some specific translation strategies, as well as the cultural and literary dialogue, which the translations have led to. The article also maps the wide range of Marušiak’s translation works from the beginning up to the present. The aim of the paper is to capture how the choices and translations of one personality can enrich the receiving literature.

Translated Title: Croatian literature for children and youth as the centre of interest of Slovak translators. Author Name: Alica Kulihová, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, kulihova@gmail.com. Language: Slovak, Polish. Issue: 7 (1)/2016. Page Range: 376-405. Key words: literature for children and youth, literature in translation, publishing policy, translation competence. Kľúčové slova: prekladová literatúra, literatúra pre deti a mládež, recepcia, prekladateľ.

Resumé: Slovenská prekladová literatúra disponuje reprezentatívnym výberom z tvorby chorvátskych autorov literatúry pre deti a mládež počnúc od konca 19. storočia až po súčasnosť (I. Brlićová Mažuranićová, V. Nazor, M. Lovrak, I. Kušan, Lj. Bauer, J. Horvat, H. Hitrec, Đ. Zrakić, J. Cvenić, S. Tomaš, A. Gardaš, Z. Balog). Slovenské preklady diel uvedených autorov sa uverejňovali na Slovensku, ale aj vo Vojvodine, v Srbsku. K najvýznamnejším slovenským prekladateľom, ktorí sa venovali a venujú popri literatúre pre dospelého recipienta aj dielam určeným pre detského čitateľa, patria Zlatko Klátik, Juraj Tušiak, Andrej Vrbacký, Rudo Brtáň, Peter Čačko, Michal Nadubinský, Ján Jankovič a iní. Prekladatelia sa nechávali ovplyvňovať pri výbere chorvátskych autorov pre svoj preklad jednak domácou recepciou autora, ale aj vlastným záujmom o túto literatúru.

Summary: Croatian literature translated into Slovak consists of a relevant selection of Croat authors for kids and youth dating from the 19th century to the present, such as I. Brlićová‑Mažuranićová, V. Nazor, M. Lovrak, I. Kušan, Lj. Bauer, J. Horvat, H. Hitrec, Đ. Zrakić, J. Cvenić, S. Tomaš, A. Gardaš, Z. Balog. Slovak translations are published in Slovakia, but also in the Serbian Vojvodina. The most significant translators focusing on the translation of juvenile literature are Zlatko Klátik, Juraj Tušiak, Andrej Vrbacký, Rudo Brtáň, Peter Čačko, Michal Nadubinský, Ján Jankovič and others. Translators were influenced in their selection of Croatian authors by their reputation but also by the translators‘ personal interest in the literature.

Translated Title: The bibliography of translations of Slovak literature in Poland in the year 2014. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish, Slovak. Issue: 6 (2)/2015. Page Range: 153-154. Key words: Slovak literature in Poland.

Translated Title: The Slovak climate of Central Europe in Poland. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, Katowice, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 6 (2)/2015. Page Range: 155-166. Kľúčové slova: umelecký preklad, súčasná slovenská literatúra, slovenská literatúra v Poľsku, Pavel Vilikovský, Pavol Rankov, Rudolf Chmel, Tomasz Grabiński, Jacek Bukowski, vydavateľstvo Książkowe Klimaty. Key words: literary translation, contemporary Slovak literature, Slovak literature in Poland, Pavol Vilikovský, Pavol Rankov, Rudolf Chmel, Tomasz Grabiński, Jacek Bukowski, publishing house Książkowe Klimaty.

Resumé: Príspevok autorky Marty Buczek sa týka slovenskej literatúry preloženej do poľského jazyka v posledných rokoch 2013 a 2014. Autorka sa zaoberá problémom prekladu súčasnej slovenskej literatúry, ktorá skúma problematiku stredoeurópskej totožnosti v stredoeurópskom priestore. Uvažuje o slovenských dielach a ich recepcii v poľskom horizonte čitateľov. Podrobne analyzuje preklady, ktoré v poľskom priestore plnia úlohu mediácie, podporujú porozumenie a pochopenie medzi dvoma kultúrami patriacimi ku spoločnému stredoeurópskemu kruhu. Posledné poľské preklady slovenskej súčasnej literatúry, medzi ktoré patria prózy Pavla Rankova, Pavla Vilikovského a eseje Rudolfa Chmela, dopĺňajú v poľskom priestore znalosť slovenskej kultúry, literatury a dejín. Taktiež zvyšujú povedomie poľského čitateľa, jeho citlivosť a schopnosť vnímania innej a rôznorodej kultúry. Inšpirujú skúmanie a objavovanie nových významov rôznorodého stredoeurópskeho sveta.

Summary: The article concerns Slovak literature translated into Polish in recent years, 2013 and 2014. The author focuses on the problem of the translation of contemporary Slovak literature that examines the issue of Central European identity in Central Europe. She considers the latest Slovak literary works and their reception in the Polish horizon, as well as analyses translations which in the Polish horizon play the role of mediation, and promote understanding between two cultures belonging to the common Central European circle. Recent translations of contemporary Slovak literature, including Pavol Rankov, Pavel Vilikovský, Rudolf Chmel, compliment the knowledge about Slovak culture, literature and history among Polish readers. They also raise their awareness for diverse sensitivity and ability of perception. They also inspire exploration and search for new meanings. 

Translated Title: The bibliography of translations of Polish literature in Slovakia in the year 2014. Author Name: Zuzana Pojezdalova, Univerzita Komenskeho v Bratislave, Filozoficka fakulta, Katedra slovanskych filologii, zuzana.pojezdalova@gmail.com. Language: Polish, Slovakian. Issue: 6 (2)/2015. Page Range: 167-169. Kľúčové slová: zastarané slová, archaizmy, kompenzácia, kvalifikátor. Key words: obsolete words, archaisms, compensation, qualifier.

Translated Title: Analysis of the transfer of archaisms in the Slovak translation of the Red Clown by Alexander Błażejowski. Author Name: Zuzana Pojezdalova, Univerzita Komenskeho v Bratislave, Filozoficka fakulta, Katedra slovanskych filologii, zuzana.pojezdalova@gmail.com. Language: Polish. Issue: 6 (2)/2015. Page Range: 171-177. Kľúčové slová: zastarané slová, archaizmy, kompenzácia, kvalifikátor. Key words: obsolete words, archaisms, compensation, qualifier.

Resumé: Časový rozdiel, ktorý delí knihu Červený šašo Aleksandra Błażejowského a jej slovenský preklad v podaní Tomáša Horvátha je 89 rokov. Originál z dnešného pohľadu obsahuje niekoľko archaických prvkov na rôznych rovinách. V predloženom článku sa venujeme analýze archaizmov výlučne na lexikálnej úrovni, pričom cieľom článku je zistiť, či sa prekladateľ snažil zachovať (hľadiac dnešnou optikou) zastaraný štýl románu. Okrem toho, že v knihe sa vyskytlo niekoľko historizmov (dorożka), v článku uvádzame príklady slov, ktoré dnešná poľská lexikografia definuje ako zastarané, no vo Varšavskom slovníku, ktorý vznikol v rovnakom čase ako Červený šašo, sú uvedené heslá bez kvalifikátora ako neutrálne (zaambarasowany). Všetky príklady prekladateľ zastúpil neutrálnymi slovenskými slovami, no na druhej strane uplatnil metódu kompenzácie: na miestach, kde poľský originál používa neutrálne slová, vhodne vsunul slová zastarané. Viditeľná je tendencia autora používať knižné slová (skanúť, skyva chleba), čo nás privádza k teórii, že práve knižnými slovami chcel prekladateľ dosiahnuť dojem zastaranosti textu. Prekladateľ však nebol dôsledný, jeho stratégiu narúša uplatnenie hovorových slov na nevhodných miestach.

Abstract: The time span that divides the novel Czerwony Błazen (Red Clown) written by Aleksander Błażejowski, from the Slovak translation by Tomáš Horváth, is 89 years. The original version contains several archaic features on multiple levels. This article concerns with the analysis of the archaic features solely on the lexical level. The aim of the analysis is to find out if the translator has tried to maintain the archaic character of the novel (archaic from today’s point of view). There are several historical oddities in the novel (Dorożka). In the article, there are examples of the words that contemporary Polish lexicography considers archaic, even though the Dictionary of Warsaw, compiled in the same period as the novel Red Clown, recognizes the same words as neutral. All those archaic examples were substituted by neutral Slovak words by Tomáš Horváth. On the other hand, the translator used the method of compensation — where the Polish original text contains neutral words, in the Slovak translation archaic Slovak expressions were used. It is clearly visible that the translator tends to choose bookish expressions (skanúť, skyva chleba), which leads to the theory that he has planned to achieve the impression of an archaic text by using the bookish expressions. Nevertheless, the translator has not been consistent and his translation strategy is violated by informal, spoken words at unsuitable places. 

Translated Title: Jozef Marušiak — the translator — the perfect comparatist? Author Name: Marta Buczek, Uniwersytet Śląski, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 5 (1)/2014. Page Range: 374-387. K’lúčové slová: súčasná komparatistika, literárny preklad, komparatistika a preklad, Jozef Marušiak, poľská literatúra po slovensky. Key words: new comparative studies, translation studies, literal translation, Jozef Marušiak, Polish literature in Slovak.

Rezumé: Vo svojom príspevku pod titulom Jozef Marušiak — prekladateľ — komparatista ideálny? autorka Marta Buczek sa zaoberá problémom nevyhnutných vzťahov súčasnej novej komparatistiky a translatolgie. Predložená v príspevku teória súčasnej komparatistiky a translatologie dokazuje, že sú to discipliny vzajomne spojené predmetom výskumu. Predmet záujmu komparatistiky sa zhoduje s rozsahom záujmu výskumu prekladu. Posun smerom k komparatistickému vnímaniu prekladu upozornil na tvorivú úlohu prekladov a tvorivú úlohu prekladateľa v kultúre a literatúre. V ďalšej časti príspevku autorka analyzuje prekladateľskú čínnosť známeho slovenského prekladateľa poľskej literatúry — Jozefa Marušiaka. Odpovedá na otázku, kto je komparatista ideálny, a čí možno slovenského prekladateľa predpokladať za komparatistu ideálneho.

Summary: In the article under the title Jozef Marušiak — the translator — the prefect comparatist? the author Marta Buczek raises the problem of necessary relationships between new Comparative Studies and Translation Studies. The theory of Comparative Studies and Translation Studies presented in this paper shows that that disciplines are closely connected to each other by the subject of research. The subject of interest of the Comparative Studies is consistent with the interest of research in Translation Studies. Turning towards comparative perception of the translation has focused its attention on the creative role of translation in the culture and the creative role of the translator. In the next part of the article the author analyzes the translation activity of well known Slovak translator of Polish literature — Jozef Marušiak. The author answers the question, who is the perfect comparatist and if the Slovak translator can be assumed for the perfect comparatist.

Translated Title: The bibliography of translations of Slovak literature in Poland from 2007 to 2012. Author Name: Marta Buczek, University of Silesia in Katowice, Institute of Slavic Studies, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Slovak, Polish. Issue: 4 (2)/2014. Page Range: 364-382. Key words: Slovak literature in Poland.

Translated Title: The bibliography of translations of Polish literature in Slovakia from 2007 to 2012. Author Name: Marta Buczek, University of Silesia in Katowice, Institute of Slavic Studies, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Polish, Slovak. Issue: 4 (2)/2014. Page Range: 385-416. Key words: Polish literature in Slovakia.

Translated Title: Stereotypes in the translation of Slovak short stories under the title Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents by Dušan Taragel. Author Name: Marta Buczek, Uniwersytet Śląski, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 4 (1)/2013. Page Range: 224-240. Kľučové slova: Stereotyp a preklad, slovenská literatúra, Dušan Taragel, Tomasz Grabiński, slovenská literatúra v Poľsku. Key words: Stereotype and translation, Slovak literature, Dušan Taragel, Tomasz Grabiński, Slovak literature in Poland.

Rezumé: Marta Buczek, autorka článku zaoberá sa problémom stereotypov v knihe slovenského spisovateľa Dušana Taragela pod titulom Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov publikovanej v roku 1997. Článok sa zameriava na pôvodný text a jeho poľský preklad uverejnený v roku 2005, ktorého autorom je Tomasz Grabiński. Zbierka rozprávok Dušana Taragela je zaujímavý príklad použitia stereotypov v literatúre. Autor používa dobre známe stereotypy a núti ich k plneniu úloh v rozpore s ich základnou sémantikou, čo vedie k transformácii jednotlivých zložiek stereotypov a zahŕňa nové atypické štrukturálne vzťahy. Rozprávky Taragela uskutočňujú špecifickú hru so stereotypami pomocou žánru grotesky. Zaujímavé je ako sú tieto translatologické problémy riešené v preklade. Autorka článku sa snaží odpovedať na otázku, čí stereotypy sú prekladateľné do iných jazykov, čí sú prekladateľné v akte kultúrnej komunikácie.

Summary: The author of the article raises the problem of stereotypes in the Slovak collection of short stories book under the title Fairy Tales for Naughty Children and Their Caring Parents (1997) written by Dušan Taragel. The article focuses on the original text and its Polish translation by Tomasz Grabiński published in 2005. Dušan Taragel‘s short stories are an interesting example of using stereotypes in literature. He uses and forces well known sterotypes to perform tasks inconsistent with their basic semantics which leads to a transformation of the individual components of the stereotype and includes the new atypical structural relationships. Taragel’s short stories undertake a peculiar play with stereotypes using of the genre of the grotesque. An interesting matter is how the Polish translation deals with this and is carried out at all levels play. The article tries to answer the question if stereotypes may be translatable into the second language when the code changes, if they can be translatable in an act of cultural communication. 

Translated Title: The Subculture in the stereotype, the stereotype in the subculture: A few notes on the Slovak translation of Wojna polsko-ruska pod flagą biało-czerwoną by Dorota Masłowska. Author Name: Sylwia Sojda, Uniwersytet Śląski, sylwia.sojda@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 4 (1)/2013. Page Range: 115-126. Kľúčové slová: stereotyp, subkultúra, preklad, slang, Sneh a krv, expresivita, paneláková kultúra. Key words: stereotype, subculture, translation, slang, Sneh a krv, expressiveness, subculture of blockers.

Rezumé: Príspevok sa zameriava na krátku a všeobecnú charakteristiku prekladu poľského románu od Doroty Masłovskej Wojna polsko‑ruska pod flagą biało‑czerwoną do slovenčiny (Sneh a krv). Preklad, urobený Tomášom Horváthom, sa snaží ukázať svet poľskej panelákovej mestskej kultúry prostredníctvom jazyka a na pozadí charakteristiky stereotypu v subkultúre. Autorka priblížuje definície subkultúry a stereotypu v odbornej literatúre, najmä sociologickej, ale aj z lingvistického hľadiska. Charakterizuje jazyk v slovenskom preklade z ohľadu na jeho slangovú realizáciu prostredníctvom univerbizovaných jednotiek, vulgarizmov, pejoratívov, dysfemizmov a frazeologických jednotiek. Jedná sa o vyriešenie problematiky vernosti slovenského prekladu voči poľskému originálovi.

Summary: This paper focuses on a short general description of the Polish translation of the novel by Dorota Masłowska Wojna polsko-ruska pod flagą biało-czerwoną into Slovak (Sneh a krv). The translation, prepared by Tomáš Horváth, tries to show the world of the Polish city subculture of blockers based on the background of the stereotypes in this particular subculture. The author presents the definition of a subculture and stereotype in sociological literature, but also from a linguistic point of view. It also characterizes the language in the Slovak translation regardless of its slang implementation through univerbized units, vulgarisms, pejoratives, dysphemisms and phraseological units. This is to resolve the issue of the loyalty of the Slovak translation with the Polish original.

Translated Title: Kultúrne bariéry v slovenskom preklade Ferdydurke Witolda Gombrowicza / Cultural barriers in the slovak translation of Witold Gombrowicz’s Ferdydurke. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 164-183. Kľučové slova: Witold Gombrowicz, Ferdydurke, umelecký preklad, poľská literatúra v slo-venskom preklade, kultúrne bariéry v preklade; Key words: Witold Gombrowicz, Ferdydurke, translation, polish literature in Slovak translations, cultural barriers in translation.

Résumé: Príspevok predstavuje problém kultúrnych bariér v slovenskom preklade románu Ferdydur­ke Witolda Gombrowicza, ktorý bol publikovaný v novom prijímacom horizonte v roku 2004. Roman bol preložený dobré známym slovenským prekladateľom Jozefom Marušiakom. Autorka článku popisuje prekladateľské stratégie, ktoré boli využité prekladateľom, aby prekonať kultúr­nu bariéru a rekonštruovať cudzie mentálne mechanizmy vpísané v cudziu kultúru. Používané v procese reinterpretácie významov originálu stratégie sú: stratégia doslovnosti, ktorá sa spája so stratégiou neutralizácie cudzích kultúrnych faktorov. Otázkou sa stáva, čí je možne preložiť komplikovanú prózu Witolda Gombrowicza do slovenčiny a reinterpretovať implikované v texte kultúrne faktory, čí nie sú bariérou v procese prekladu.

Summary: The article presents the problem of cultural barriers in Slovak translation of Witold Gom­browicz’s Ferdydurke which was published in a new translation horizon in 2004. The roman was translated by a very well known Slovak translator — Jozef Marušiak. The author of the article shows the translation strategies which were used by him to overcome cultural barriers and re­construct foreign mental mechanisms as part of different culture. The strategies exploited in the process of reinterpretation of the original meanings were the literal strategy combined with the strategy of neutralization of foreign cultural facts. The question is if it is possible to translate complicated prose of Witold Gombrowicz to Slovak and reinterpret implicated in the original text cultural facts and whether they constitute the cultural barrier in the process of translation.

Translated Title: Dieťa ako odberateľ prekladov Winnie-the-Pooh A.A. Milne’a do poľského a slovenského jazyka / Children’s recipient in translations of Winnie-the-Pooh by A.A. Milne into Polish and Slovak. Author Name: Sylwia Sojda, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, sylwia.sojda@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 149-163. Kľúčové slová: detský recipient, honorifikativnósť, zdvorilosť, zdrobneniny, hypokoristiká: Key words: children’s recipient, honorification, deminutives, hypocoristics, behavitives.

Résumé: Príspevok sa zameriava na popis a analýzu poľských a slovenských prekladov detskej knihy A.A. Milne’a Winnie-the-Pooh zo prihľadnutím na kategóriu honorifikativnósti, ktorú do poľ-skej jazykovedy zaviedol Romuald Huszcza. Determinantmi tejto kategórie sú zdvorilostné frá­zy obracania sa na účastníka komunikácie: pozdravy na privítanie a rozlúčenie, poďakovania, prepáčenia, zdrobneniny a hypokoristiká.

Summary: The paper presents a comparison of Polish and Slovak translations of A.A. Milne’s book Winnie-the-Pooh, made by Irena Tuwim, Monika Adamczyk-Garbowska, Margita Príbusová and Stanislav Dančiak. The main object is to show determinants of honorification in the children’s style in compared languages: behavitives, adressative forms, deminutives and hypocoristics. The author also focuses on problems connected with the translation of plays on words, short rhyme poems and children’s songs.

Translated Title: Kultúrna blízkosť a preklad v okruhu poľskej a slovenskej literatury / The proximity of culture and literary translation within Polish and Slovak. Author Name: Lucyna Spyrka, Instytut Filologii Słowiańskiej, Uniwersytet Śląski, lucyna.spyrka@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 184-199. Kľučové slová: translacia, kultúrna blízkosť, poľská, slovenská kultúra, literatúra, literárna recepcia. Key words: translation, cultural proximity, Polish, Slovak culture, literature, reception.

Résumé: Translatologický výskum spravidla sa sústreďuje na problémoch spojených s prekladom v okruhu jazykov a kultúr priemerne vzdialených. Vo všeobecnom presvedčení Poliakov sloven­ská kultúra je poľskej blízka. Podľa najnovších antropologických koncepcií ako kultúru blízku sa považuje takú, ktorá v prijímacom okruhu je dobré známa a akceptovaná a vzhľadom na stupeň záujmu o ňu zostáva v centrálnom postavení v porovnaní s ostatnými cudzími kultúrami. Sloven­ská kultúra je v Poľsku malo známa, nie je o ňu záujem, dá sa teda povedať, že je to len sused­ská kultúra. Takéto postavenie sa prenáša na počet uverejňovaných prekladov literárnej tvorby z južnej strany Tatier a na jej recepciu. Zase presvedčenie o blízkosti slovenskej kultúry voči poľskej sa nadpisuje na pociťovanú podobnosť jazykov, čo ovplyvňuje kvalitu prekladov. Roz­diely a odlišnosti v oblasti kultúry sa odzrkadľujú v jazyku a zapríčiňujú rôzneho druhu ťažkosti v procese translácie: v oblasti prekladu vlastných mien, slov — reálií, frazeologických spojení, vo spoločenských zvykoch, textových konvenciách, literárnych prúdoch a smeroch. Pozorovanie týchto ťažkosti vedie ku konštatácii, že napriek všeobecnému presvedčeniu o blízkosti poľskej a slovenskej kultúry preklad v okruhu týchto literatúr je plný problémov spôsobených kultúrnou odlišnosťou. Riešenia týchto ťažkosti prijímané prekladateľmi nasvedčujú tomu, že príliš často podliehajú ilúzii kultúrnej blízkosti a preklady neplnia svoje funkcie, ktoré im patria v poľsko-slovenskom interkultúrnom dialógu. Presvedčenie o kultúrnej blízkosti je jedna s najdôležitejších prekážok v preklade

Summary: Translatological research generally focuses on problems of translation in the languages and cultures with the average distance between each other. For Poles the common perception is that the Slovak culture is close to the Polish one. According to the latest anthropological concept the culture is considered close when in the receiving area it is well-known and accepted and interest in it puts it in a central position in comparison with other strange cultures. Slovak culture in Poland is little-known, does not attract the interest, so it can only be described as a neighbourly. Such a position of Slovak culture in Poland is reflected in the number of published translations of Slovak literature and their reception. The belief that Slovak culture proximity to the Polish one is applied to the perceived similarity of languages which affects the qual­ity of translation. Differences and dissimilarities in culture are reflected in the language and cause various types of obstacles in the process of translation: in the translation of names, words-realities, collocations, social behaviors, conventions of text, literary trends and currents. Observation of these difficulties leads to the conclusion that contrary to popular belief about the proximity to the Polish and Slovak cultures translation within these literatures poses many problems caused by cultural differences. Solutions of these difficulties adopted by translators, demonstrate the fact that translators yield to the illusion of proximity of cultures. Translations do not perform their functions belonging to them in the Polish-Slovak intercultural dialogue. The belief in the cultural proximity is one of the most significant barriers in translation.

Translated Title: Medzikultúrny dialóg v slovenskom preklade diela Andrzeja Stasiuka Haličské poviedky / Intercultural dialogue in Slovak translation of Andrzej Stasiuk book Opowieści galicyjskie. Author Name: Marta Buczek, Instytut Filologii Słowiańskiej Uniwersytet Śląski, marta.buczek@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 235-250.

Résumé: Prispievok sa týka problémov medzikultúrneho dialógu v slovenskom preklade zbierky poviedok Andrzeja Stasiuka pod titulom Haličské poviedky. Autorka dáva pozor na translatologické problémy vyplyvajúce zo špecifiky originálu, v ktorom dialóg kultúr funguje vnútorne v texte. Prispevok uvažuje o translatologických problémoch, sústreduje pozornosť na kľúčových textových signáloch, významných elementoch štruktúry textu, ktoré definujú hranice sémantiky originálu. Autorka určuje spôsob interpretácie a transferu sémantiky originálu v preklade. Zaujima ju, akým spôsobom sa prekladateľovi Haličských poviedok podarilo preložiť aspekt zmiešania kultur.

Summary: The article deals with the question of intercultural dialogue in Slovak translation of Andrzej Stasiuk book under the title Opowieści galicyjskie. The author draws attention to translation problems resulting from the peculiarity of origin, in which a dialog of many cultures decides about the inner structure of a text. The author discusses translation problems focuses on text signals, significant structure elements which state the limits of semantic area of the origin. It defines the way of reading and transfering the sense of origin implied in translation. The author considers what extent the translator of Opowieści galicyjskie managed to transfer in translation the aspects of cultures mix up and coexistence.

Translated Title: Preklad zdomácnený — preklad odcudzený / Domesticated translation — foreignizated translation. Author Name: Lucyna Spyrka, Instytut Filologii Słowiańskiej Uniwersytet Śląski, ?. Language: Polish. Issue: 2 (1)/2011. Page Range: 251-265.

Resume: V teórii prekladu zakotvili pojmy domestikovaného alebo zdomácneného a odcudzeného prekladu. Tieto pojmy sa používajú na pomenovanie prekladových stratégií, s ktorých prvá znamená približovanie autora k čitateľovi a druhá naopak — približovanie čitateľa k autorovi. Výmenne sa používajú pojmy: exotizácia a naturalizácia v preklade. O preklade je možné uvažovať ako o procese alebo ako o produkte. Zdomácnenie a odcudzenie sa môžu vnímať aj ako sociálne pojmy, ktoré sa vzťahujú na fungovanie prekladu v prijímajúcej kultúre. Z tohoto pohľadu zdomácnenie nie je totožné s domestikáciou a si zakladá na zapojení sa diela do tradícii prijímajúcej literatúry pri takých istých princípoch, pri akých sa aktivizujú diela domácej literatúry, pričom je to sprevádzané doplňovaním prijímajúcej kultúry o text, ktorý intenzívne ovplyvňuje jej vývoj; odcudzenie zase znamená odstránenie s prijímajúcej kultúry prekladu, ktorý už v tejto kultúre bol zdomácnený, fungoval v nej ako hosť alebo ktorý v prijímajúcej literatúre vôbec sa neprejavil, aj keď bol uverejnený. Zvolená stratégia prekladu a jeho kvalita nie vždy rozhodujú o zdomácnení alebo odcudzení translatu v sekundárnej kultúre. O zdomácnení hlavne rozhoduje dopyt v prijímajúcej kultúre po danom texte. O odcudzení môžu rozhodnúť prekladateľské chyby, no aj riad faktorov, ktoré zostávajú mimo textu diela a nezávisia od prekladateľa. V článku boli ukázané prípady zdomácnenia a odcudzenia prekladu, hlavne v poľsko-slovenskej medziliterárnej komunikácii.

Summary: In the theory of translation rooted terms: domesticated translation — foreignizated translation, They are used as the name of the translation strategies. The first of them consits in bringing the author to the reader; the second one — inversely — consists in bringing teh reader to the author. As a replacement are used the terms: exotic and naturalisation in translation. Tranlsation can be seen as a process and a product. Domestication and foreignization also can be understood as the concept of social, whoch relate to existence of tranlsation in the host culture.In this context domestication is not synonymous with acquaintance and it is inclusion of the work in the tradition of the host literature under the same conditions under which literary works are subject to activation of native with complementary the host culture of the text which intensive impacts on its development. Foreignization means the removal of the host culture of the translation, which had already been domesticated in this culture or which was in a situation of translation — guest or which never existed in the host literature, although it has been published. Choice strategy, nor the quality of translation is not always decide od the domestication and foreignization of translation in the host culture. The domestication largely determines the need for the secondary culture of the text. The foreignization may be come with errors in tranlsation but also with a number of factors, which are outside the lyric, independent of the interpretation. The article discusses the specific cases of domestication and foreignization of translation, mainly in Polish — Slovak interliterature communication.

Translated Title: Slovak magical realism in polish translation. Author Name: Marta Buczek, Uniwersytet Śląski, buczek.marta@interia.pl. Language: Polish. Issue: 1 (1)/2009. Page Range: 196-208.

Résumé: V svojom članku autorka uvažuje na tému prekladových výborov Jacka Bukowského, poľského prekladateľa prózy Václava Pankovčína, predstaviteľa mládej generácie slovenských spisovateľov, debutujúcich na začiatku 90 tých rokov. Zbierka krátkych poviedok Marakéš (1994) a novela Tri ženy pod orechom (1996), ktoré boli publikované v Poľsku pod názvom Marakesz (2006) sú ojedinelé preklady slovenskej prózy vychádzajúce v tomto roku. Autorka članku rozvažuje výbor prekladovej stratégie a jeho konzekvencie.

Summary: The author presents in this paper her consideration of the strategy of translation taken by Jacek Bukowski, polish translator of Václav Pankovčín prose. Short stories Marakéš (1994) and the novel Tri ženy pod orechom (1996) by Václav Pankovčín were publicated in Poland under the title Marakesz (2006) and are the only one example of slovak prose transalted into polish this year. The author of the paper discusses transtlatological problems of the prose wchich strongly corespondents with magical realism, she concentrates on the semantic signals of the text, significant elements of the structure which define the boundary-line of the meaning space of Václav Pankovčín works. Finaly she reflects on the transfer of implicated senses and meanings from original into translation. She reflects how in proces of translation the translator transfered hormony of fundamental codes of the original (lexical, semantics, cultural and estetic).

Translated Title: Polish translations of slovak drama between 1990—2005. Author Name: Lucyna Spyrka, Uniwersytet Śląski, lucyna.spyrka@us.edu.pl. Language: Polish. Issue: 1 (1)/2009. Page Range: 183-195.

Résumé: Prehľad prekladov slovenskej drámy v Poľsku v rokoch 1990—2005 berie do úvahy dve oblasti obehu dramatického textu: jednak divadelnú, a jednak literárnu oblasť ako dva priestory priameho styku príjemcu s textom preloženého dramatického diela. V uvedenom obdobi preklady slovenskej drámy boli iba zriedkavo inscenované poľskými divadlami, pričom prevládajú v tomto počte inscenácie rozhlasových hier. Príčinou je nedostatok prekladov slovenskej drámy do poľštiny. Preklady, ktoré vznikli pred rokom 1989, neboli uverejnené v tlači, zmizli v prekladateľských archívoch a dnes nie sú pristupné režisérom. Od začiatku 90. rokov tlačou vyšli preklady len štyroch slovenských hier, ktoré takisto neboli inscenované profesionálnymi divadlami. Preto priama prítomnosť slovenskej dramatickej tvorby v Poľsku je skoro nulová, pričom iba v malej miere je to spôsobené prekladateľovým výberom diela na prevod alebo kvalitou prekladu — výsledkom prekladateľových rozhodnutí počas procesu translácie. Dôležitou príčinou, no aj následkom neprítomnosti slovenských hier na poľských javiskach je skutočnosť, že poľský príjemca o slovenskej dráme a divadle vie len veľmi málo.

Summary: The review of polish translation of slovak drama between 1990—2005 regards two areas of dramatic text’s circulation. They are: scenic area and literatury area, which are also two spaces for direct contact between recipient and a text of a drama’s translation. During an indicated time slovak drama were staged by polish theatres seldom, stagings of radio-plays were dominated. The reason is in insufficiency of slovak drama’s translations in polish. Translations from before 1989 weren’t published, they loos at translators’s archives and now stage managers haven’t approach to them. From the beginning of 90. years only four translations of slovak drama were published. They also weren’t staged by polish profesional theatres. The direct presence of slovak drama in Poland is almost zero. This situation is only slightly owing by translators’s decision about a text to translating. It’s also slightly owing by a quality of translations like a final effect of a translators’s choices during his work. The minimal knowlegde of polish recipient anout slovak drama and theatre is also very important agent.